Prípravy, obrad aj hostina na vrcholku
jednej hory, prírodné krásy na všetky svetové strany, ale najmä,
silná slovensko-holandská rodinná zostava sľubujúca momenty
ako vystrihnuté z českého filmu, ktorý mal aj tie najmenšie
postavičky od farára až po kozmetičku silne zapamätateľné.
Svadba snov nie len pre Valentínu a Peťa, ale aj pre mňa.

Michal a Daniela, sa po rokoch života v západnej Európe
rozhodli vrátiť domov a osláviť svoju svadbu v dedinke
Omšenie a v Trenčianskych Tepliciach. Pre mňa majú tieto
miesta tiež zvláštny význam, pretože som sa tu v minulosti
náhodne ocitol (a celkom slušne zablúdil) na svojich potulkách
Slovenskom. Svadba bola veľmi precízne naplánovaná a mnohé
z jej častí stoja za zmienku aj na tejto stránke.

Ja: "Dám vám zahrať nejaký slaďák na záver.
Skúste sa chvíľu len tak dívať jeden na druhého
bez spievania."

Laura: "Ale to nejde. Ja keď počujem niečo, čo poznám,
tak si automaticky spievam."

Ja: "Tak ti dám zahrať niečo, čo nepoznáš."

Laura: "Ok"

S Laurou a Rastíkom sme sa pred svadbou vôbec nevideli,
ale hneď po príchode som vedel, že sú naša krvná skupina
a že aj pri spracovávaní tejto svadby sa budem môcť
tak trošku utrhnúť z reťaze. A tak sa aj stalo.

Svadba Fiony a Georgia bola v poradí šiesta, na ktorej
som sa v tejto rodine zúčastnil, ale rozhodne to bola
moja úplne prvá čínsko-slovensko-grécka svadba s bohatým
britským zastúpením.